Pripomíname si Deň vojnových veteránov

Žilina - Bratislava. Členovia Klubu vojenských výsadkárov SR sa zúčastnili pietneho aktu na vojenskom cintoríne Petržalka - Kopčany, kde si pripomenuli Deň vojenských veteránov v prítomnosti prezidentky SR Zuzany Čaputovej, predsedu NR SR Petra Pellegriniho, náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generála Daniela Zmeka a ministra obrany SR Roberta Kaliňáka.

Ako uviedla agentúra TASR, prezidentka SR Zuzana Čaputová vo svojom príhovore apelovala na ochranu mierového spolužitia krajín a národov. Predseda parlamentu a šéf Hlasu-SD Peter Pellegrini poukázal na hrdinstvo padlých vojakov.

V rámci Medzinárodného dňa vojnových veteránov sa prezident klubu Pavel Švelka a členovia oblastných klubov KVV SR Bratislava, Žilina a mládež po pietnom akte zúčastnili Behu na počesť vojnových veteránov, ktorý začal symbolicky 11.11. o 11.11 h pri vojenskom cintoríne Petržalka - Kopčany.

Z histórie sviatku

Deň výročia ukončenia prvej svetovej vojny si svet pripomína 11. novembra ako Medzinárodný deň vojnových veteránov. Dovtedy najkrvavejší, štyri roky trvajúci konflikt v dejinách ľudstva ukončilo prímerie, ktoré bolo podpísané 11. novembra 1918 o 11.11 h v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku neďaleko severofrancúzskeho mesta Compiegne. 

V krajinách Spoločenstva národov (Commonwealth) znie oficiálny názov tohto dňa Deň pamäti (Remembrance Day), v Spojených štátoch amerických si ho pripomínajú ako Deň veteránov, vo Francúzsku a v niektorých ďalších západoeurópskych krajinách ako Deň prímeria. Keďže symbolom utrpenia vojakov vo vojnovom konflikte sa stal červený kvet vlčieho maku, Medzinárodný deň vojnových veteránov nazývajú v niektorých krajinách aj Deň červených makov a pripnutím symbolického kvetu si ľudia pripomínajú hrdinstvo vojakov a vzdávajú im úctu. Kvet vlčieho maku si zvolila do svojho znaku aj Únia vojnových veteránov Slovenskej republiky. 

Symbol červeného maku má pôvod v básni In Flanders Fields (Na poliach Flámska), ktorú v máji 1915 napísal kanadský vojenský lekár John McCrae po tom, ako sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na veľkej bitke o belgické mestečko Ypres. Ako vojenský chirurg sa nevedel zmieriť s útrapami zranených vojakov a svoju bolesť zmierňoval písaním básní.

Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Ako zámienka poslúžil atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve. Proti sebe stáli štáty Dohody (na začiatku vojny Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, časom sa pridalo Taliansko, USA, Japonsko) a Ústredné veľmoci (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, ku ktorým sa pridala Osmanská ríša, Bulharsko a ďalšie). Straty na oboch stranách predstavovali približne desať miliónov mŕtvych, asi 21 miliónov ľudí bolo zranených a 7,7 milióna nezvestných. Tradícia osláv konca prvej svetovej vojny sa začala rodiť už pri prvom výročí podpísania prímeria 11. novembra 1919, keď si tento deň pripomínali v Londýne, v Paríži i v ďalších mestách.